Bol koniec septembra počas sviatku svätých archanjelov. Svätá Angela píše: “Keď som sa v kostole vo Foligne modlila k svätým anjelom, najmä k svätému Michalovi a anjelom Serafínom, prosila som: ‘Ó anjelskí služobníci, ktorí máte moc od Boha prinášať Ho (Ježiša) k iným, skrze Jeho múdrosť a lásku Vás prosím, aby ste mi Ho predstavili, takého, ako Ho Otec milosrdenstva odovzdal ľuďom, a ako chce, aby sme Ho prijímali a uctievali – to znamená chudobného a smutného, opovrhovaného, raneného, krvácajúceho, ukrižovaného a mŕtveho na kríži.’ Potom mi anjeli povedali v nevýslovnej príjemnosti a sladkosti: ‘Ó, ty, ktorá sa páčiš Bohu, hľa, On sa ti predstavuje a tu je prítomný. Okrem toho ti bolo dané, aby si Ho predstavovala a aj iným.’ Potom som Ho vskutku videla prítomného očami svojej duše veľmi jasne vo sviatosti, tak ako som prosila, teda bolestného a krvácajúceho, ukrižovaného a potom mŕtveho na kríži. A neskôr som pocítila tak prenikavú bolesť, že sa mi zdalo, že mi pukne srdce z tak bolestného videnia; ale na druhej strane som mala radosť a nadšenie z prítomnosti anjelov a nikdy by som si nepomyslela, keby som to nevidela, že anjeli sú tak milí a že dokážu udeliť duši tak veľkú radosť.” (z Knihy Božej útechy Angely z Foligna)
Anjelský chlieb
Je ako Jakubov rebrík – neuveriteľné spojenie medzi nebom a zemou, ktoré sa nám zjavuje. V eucharistickej modlitbe sa kňaz modlí: Zhliadni na ne vľúdnym a láskavým okom a milostivo ich prijmi … Pokorne ťa prosíme, všemohúci Bože, prikáž svojmu svätému anjelovi preniesť tieto dary na tvoj nebeský oltár, pred tvár tvojej božskej velebnosti, aby nás všetkých, ktorí máme účasť na tejto oltárnej obete a prijmeme presväté telo a krv tvojho Syna, naplnilo hojné nebeské požehnanie a milosť. (I. eucharistická modlitba)
Anjeli nám pomáhajú pochopiť toto veľké tajomstvo a žiť ho.
“Idem milovať.”
Svätá Germána z Pibracu každé ráno pred odchodom na svätú omšu zapichla palicu do zeme uprostred svojho stáda. Na jej miesto prišiel anjel, aby postrážil jej stádo. Aj keď dokola bolo počuť vlky, ktoré vyli, nestratilo sa ani jedno zviera.
Podobne, keď svätý Izidor išiel skoro ráno na svätú omšu, zatiaľ čo jeho spolupracovníci išli na polia, dvaja anjeli, ktorí vyzerali ako statní mladíci, orali a pracovali namiesto neho, kým sa nevrátil.
Benoîte Rencurel, pastierka z Laus, videla anjelov lietať vo vzduchu nad svätostánkom počas svätej omše a taktiež okolo oltára. „Smiali sa, ako keby boli naplnení šťastím, keď videli veriacich zhromaždených k modlitbe.“
Svätý Ján Zlatoústy povedal: „Celá svätyňa a priestor okolo oltára sú naplnené nebeskými mocnosťami na počesť Toho, ktorý je prítomný na oltári.“ Hovoril, že keď začína svätá omša, légie anjelov obklopujú oltár „v postoji, ktorý možno porovnať s bojovníkmi v prítomnosti ich kráľa“.
Svätá Brigita vnímala, že cherubíni počas konsekrácie rozochvievajú „vzduch nevysloviteľnými zvukmi a piesňami“.
Agnes z Langeac, dominikánska mníška, nikdy nepovedala: „Idem na svätú omšu.“, ale “Idem milovať!“ Jedného dňa jej duchovný otec zakázal ísť na sväté prijímanie pre jej prílišnú túžbu. Na konci svätej omše si uvedomil, že jedna hostia chýba. Potom sa mu Agnes priznala, že to anjel prišiel vziať tú hostiu z cibória, aby jej dal prijímať.
Tereza Neumannová nedokázala prijímať žiadne jedlo. Tridsaťpäť rokov žila iba vďaka každodennému prijímaniu Eucharistie. Neustále videla svojho anjela, ktorý stál po jej pravici a odhaľoval jej tajomstvá o jej návštevníkoch. Poznala, či ľudia, ktorí ju prišli navštíviť, dávnejšie neprijímali prijímanie. Vedela tiež rozpoznať, či niekto, kto sa jej predstavil, bol zasvätený.
Niekedy aj anjeli udeľujú prijímanie. Anjel, ktorý sa zjavil trom deťom vo Fatime, im dal sväté prijímanie. Lucia prijala Telo Kristovo, zatiaľ čo Francisco a Jacinta prijímali Kristovu Krv. Anjel im povedal: „Prijmite Kristovo Telo a Krv a tešte svojho Boha!”
Podobne aj Benoîte Rencurel prijala sväté prijímanie od svojho anjela jedného dňa, keď nebol naporúdzi žiadny kňaz. Povedal jej: „Dám ti sväté prijímanie. Zapáľ sviečky, pristúp k oltáru, vezmi plátno a kľakni si.“ Potom jej prikázal, aby išla do svojej izby „modliť sa a ďakovať Bohu“.
Tip na knihu: 7 tajomstiev Eucharistie
Tak úžasný a tak pokorný
Uvedomujeme si, čo robíme, keď prijímame Ježiša v prijímaní? Niekedy nás môže nenútený alebo roztržitý postoj niektorých veriacich povzbudiť k presvedčeniu: „Iba tí, ktorí chcú prijať Ježiša, skutočne prítomného v tomto chlebe, by mali prísť dopredu! Sme však my sami skutočne v prítomnosti toho, ktorý sa nám dáva? Buďme plne pozorní na to, čo sa deje v tomto krásnom momente slávenia svätej omše. Liturgický dialóg je tak krásny: „Telo Kristovo.“, čiže “Hľa, váš Pán a Boh, váš Milovaný, ktorý dal svoj život, aby vás zachránil.” “Amen.”, čiže “Verím tomu. Verím celou svojou dušou. Chcem to viac než čokoľvek iné!”
To nám pripomínajú aj slová svätého farára z Arsu: „Keby sa vo svete slúžila jediná omša, vrhli by sa tam milióny ľudí.“ Toto eucharistické tajomstvo je tak pokorné, že riskujeme, že ho s pribúdajúcimi nedeľami budeme bagatelizovať. Nesúďme však podľa zovňajšku, lebo len Boh vidí naše srdcia. Ktovie, či nejaký mladý človek, na ktorého civieme, pretože žuje žuvačku, nenesie ťažké bremeno, ktoré práve pri prijímaní zložil zo svojich ramien.
Našťastie chlieb života je aj chlebom pre chudobných. Nečakajme na prijímanie, aby sme boli svätí. Prijímanie nás posväcuje! Vyživuje v nás duchovné sily, vďaka ktorým sa stávame oddanejšími a pozornejšími voči druhým. Farár z Arsu veril, že každého človeka, ktorý prichádza na prijímanie, sprevádza jeho anjel strážny. Naši anjeli strážni, viac než ktokoľvek iný, nám môžu pomôcť byť nadšenejšími a bdelejšími.
Pane, Ty si Chlieb Života. Dávaš mi samého seba. Prijímam taký, aký som – Telo Kristovo, aby som sa stal tým, koho prijímam: Telom Kristovým.
Svätý Filip Neri bol vo vytržení pri každej Eucharistii, niekedy dokonca od chvíle, keď si obliekol kňazské rúcho. “Jeho oči, ktoré boli upreté na Nebo, už nevideli to, čo ho obklopovalo.” Keď prijímal sväté prijímanie, srdce mu búšilo a slzy mu stekali po tvári.
Keď Páter Pio slúžil omšu, niekedy mu trvalo pätnásť minút, kým povedal slová zasvätenia, pretože v tom čase prežíval silnú kontempláciu. Podobne, keď pozdvihoval hostiu pred veriacich, niekoľko minút mal oči upreté na Ježiša. O. Derobert si myslel, že ľudia „nenavštevujú“ omšu Pátra Pia, oni na nej mali “účasť”. Iný kňaz dosvedčil: „Eucharistia bola stredobodom príťažlivosti, ku ktorej sa približovali všetky dni Pátra Pia. Každá hodina dňa bola neprerušovanou prípravou a neustálym vzdávaním vďaky Ježišovi v Najsvätejšej sviatosti.“ Niektorí kňazi sa ho pýtali: „Sme jediní, čo stojíme okolo oltára počas omše?” Páter Pio povedal, že okolo oltára boli Boží anjeli. “Otče, a kto je ešte prítomný tam pri oltári?” On odpovedal: “Celý nebeský dvor.“
Zdroj: catholicexchange.org
