Ako kresťania veríme v jediného Boha, ktorý stvoril svet aj človeka „z nadmiery svojej lásky“. Boh nechce zostať inkognito alebo byť uctievaný len ako nejaké pocitové „vyššie bytie“. Túži byť spoznávaný ako ten, kto je skutočný a dokáže v živote človeka konať. Preto už od prvých okamihov dejín začal k ľuďom hovoriť a ukazovať, kým je. Chcel s ľuďmi nadviazať vzťah dôvery a láskyplného vzťahu. Toto Božie konanie je zachytené v Biblii.
Človek slobodne zhrešil a vzdialil sa tak od Boha. Boh mu však zostal verný a neprestával mu ponúkať nové cesty na obnovenie vzťahu. Ako čítame v Biblii, s Abrahámom Boh uzavrel zmluvu, aby vďaka nej mohol raz požehnať všetkým ľuďom. Mojžišovi potom zjavil svoje meno a dal mu Zákon. Neustále posielal prorokov, aby volali na obrátenie srdca a na vernosť.
V Ježišovi Kristovi prišiel Boh na svet a stal sa človekom. V ňom vidíme, kam dokáže zájsť Božia láska: Vzal na seba celú ťarchu nášho života. Na kríži na svojom tele zničil naše hriechy, ktoré nás od Boha vzďaľovali. Prostredníctvom zmŕtvychvstania premohol smrť.
Otvoril nám tak definitívnu možnosť vzťahu s Bohom. Ide s nami po všetkých cestách, v našej radosti, ale aj opustenosti, utrpení alebo strachu zo smrti. Vo všetkých situáciách nám znova otvára cestu k Bohu.
„Pretože si sa v mojich očiach stal drahým a slávnym, milujem ťa a dám za teba ľudí a národy svoj život.“ (Iz 43,4)
„Lebo tak Boh miloval svet, že dá svojho jednorodeného Syna, aby žiadny, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.“ (Jn 3,16)
„On ma miloval a za mňa sa obetoval.“ (Gal 2,20)
Tip na knihu: Boh je láska
Boh je spoločenstvo
Boh nežije osamote, ale sám je spoločenstvom. Nový zákon ukazuje, že jediný Boh je zároveň v troch Osobách: Otcovi, Synovi a Duchu Svätom. Tomuto spoločenstvu hovoríme Najsvätejšia Trojica. Kresťania sa však nemodlia k trom bohom, ale k jedinému Bohu v troch Osobách.
„Tam, kde je láska, je toto trojaké: milujúci, milovaný a zdroj lásky.“ (sv. Augustin)
Boh Otec je Stvoriteľ a zdroj všetkého. Láskyplne sa ujíma svojho stvorenia. Ježiš mal k Otcovi dôverný vzťah a obracal sa k nemu aramejským slovom Abba, čo sa prekladá ako „otecko“.
Druhá božská osoba, Syn, prišla na tento svet a prijala ľudské telo (Ježiš Kristus).
Duch Svätý, ktorý je Duchom lásky medzi Otcom a Synom, rozdeľuje Božie dary v srdci človeka. Udržuje v nás Boží život a umožňuje sa naozaj modliť. Kresťan nachádza v Duchu Svätom hlbokú radosť, vnútornú pokoj a slobodu.
„Nedostali ste predsa ducha otroctva, že by ste museli znova žiť v strachu. Dostali ste však Ducha tých, ktorí boli prijatí za vlastných, a preto môžeme volať: ‚Abba, Otče‘.“ (Rim 8,15)
Boh je naplnením ľudskej túžby
Ako kresťania veríme a zakúšame, že Boh je naplnením hlbokej ľudskej túžby po zmysle a plnom živote.
„Stvoril si nás pre seba a nepokojné je naše srdce, kým nespočinie v tebe.“ (sv. Augustin)
