Svedectvo, ktoré vám vyrozprávam, sa bude zdať jednoduché, ale napriek jeho jednoduchosti je pravdou o dvoch zázrakoch, ktoré sa udiali naraz. Náš Boh totiž dokáže z malého zrnka spraviť veľký strom plný ovocia.
Všetko začalo obyčajnou preventívnou prehliadkou. Po 2 rokoch som navštívil moju obvodnú doktorku. Pred vyšetrením mi sestrička odobrala krv na rozbor a hneď nato ma vyšetrovala doktorka. Výsledky krvi boli k dispozícii na druhý deň. Mal som si iba zavolať a informovať sa o krvnom obraze a všetkých tých údajoch, ktoré s tým súvisia. Na druhý deň som nevolal ja, ale sestrička od doktorky, ktorá s hrôzou v hlase oznámila, aby som okamžite prišiel na druhý odber, lebo výsledky sú katastrofálne, celý krvný obraz je rozsypaný. Papier s výsledkami doslova svietil zvýraznenými riadkami poukazujúcimi na znížené alebo zvýšené hodnoty. Najväčšou hrozbou bola extrémne znížená hladina trombocytov. Dokument zobrazoval pásmo 140-420, ale hodnota mojej krvi vykazovala iba 25. Po tom, čo som si vypočul slová o tom, že by som mohol vykrvácať, mal som skôr pocit, že aj tak by sa mi nikto krvi nedorezal. Len s malou dušičkou som si nechal odobrať krv na opakované vyšetrenie. Tentokrát v rámci objektívnosti boli vzorky poslané do iného laboratória. Výsledky boli ešte v ten deň. A tak som s nervozitou vytáčal číslo, aby som sa dozvedel, ako je na tom moja krv. Živila ma iba nádej, že snáď to bude len laboratórna chyba. Tentokrát to nebol rozhovor so sestričkou, ale priamo s doktorkou. Tá potvrdila, že výsledky sú naozaj zlé. Úroveň trombocytov bola stále nízka – z tohto odberu zistili, že hodnota je 28. Dokonca pribudli ďalšie hodnoty vykazujúce zhoršenie stavu. Okamžite ma vypísala na hematológiu. Pohľad na výsledky z minulých odberov mi nepomohol, pretože pokles trombocytov začal už niekde pred dvoma rokmi, takže bolo pravdepodobné, že sa niečo vážne s mojím telom deje. A tak som bol pevne rozhodnutý ísť hneď na druhý deň do nemocnice.
Ešte v ten deň som však dostal pozvanie na svätú omšu k Duchu Svätému do Mikušoviec spojenú s adoráciou. V momente, keď som sa o tom dopočul, vošla do mňa sila, ktorá ma uisťovala, aby som tam naozaj šiel. A tak už bolo jasné, že obeta prekonať takú vzdialenosť sa určite vyplatí. Celý ten čas čakania mal príchuť zvláštnych pocitov pokoja. Akoby sa vynárali a živili môjho ducha, že všetko, čo sa udeje, je od Boha. Svätá omša ubehla a ani som sa nenazdal a bola adorácia. Pred ňou nás otcovia kňazi pomazali olejom zo svätyne Božieho milosrdenstva v Krakove. V pokoji som pristúpil, roztvoril som náruč, otvoril dlane a nechal sa pomazať. Môj duch nevnímal kňaza, ktorý ma miroval, ale samého Ježiša. Aj takto sa mi chcel prihovoriť a dopriať milosti prameniace z pokladov Božieho milosrdenstva.
A nadišla adorácia. Ale poznáte to, snažíte sa adorovať, dívate sa na Pána, no vaše myšlienky vám utekajú, lebo premýšľate, čo bude ďalej, ako bude život ďalej vyzerať s chorobou, ktorá na vás niekde čaká a spôsobí vám zbytočné komplikácie a strachy. Díval som sa na Pána, ale neustále ma niečo vyrušovalo. A tak som došiel do momentu, keď som Pánovi jednoducho povedal: “Pane, ty sám dobre vieš, čo ma trápi. Vidíš, čo sa odohráva tieto dni. Nechápem, čo sa to deje. Bol som vždy zdravý, krv som mal takmer vždy v poriadku a teraz toto? Naozaj neviem, čo to má znamenať. Čaká ma snáď nejaká choroba, ktorú musím prekonať?” A takto som dookola čakal na vytúženú odpoveď, náznak, hocičo, čo by bolo pre mňa znamením od Boha. Dlho nič. A tak som si povedal, že budem v dôvere čakať. To slovo dôvera mi v tom momente znelo akosi sladšie než zvyčajne. Nevenoval som tomu ale príliš dlhú pozornosť. A tak som začal Pánovi iba odovzdávať všetko. Hovoril som mu: “Pane, odovzdávam ti celú túto situáciu. Ak mám trpieť chorobu, viem, že tým niečo sleduješ, ale tiež viem, že chceš ňou niečo poriešiť. Ty nechceš len tak, aby boli ľudia chorí. Ak je to však niečo iné, verím, že ty sa o mňa postaráš.” A iba som dodal: “Pane, verím ti, že ma uzdravíš, alebo si toto všetko použiješ podľa seba. Odovzdávam sa ti.” Samozrejme, že nebolo to ako blesk z neba. V duchu som si rozkázal: “Budem ti veriť. Chcem ti veriť. Nebudem nad tým už zbytočne premýšľať. Vytesňujem to z hlavy a všetko to odovzdávam tebe, Pane, lebo ty chceš iba moje dobro.” Moja duša sa dočkala odpovede. Dostal som jasné poznanie, že ak budem veriť, on pre mňa urobí zázrak. To poznanie bolo do môjho vnútra vtlačené obrovskou silou. Myšlienky mi už nesmerovali na môj problém, ale na pocit dôvery v Ježiša. Vzdal som sa úplne uvažovania nad tým, aké to bude na druhý deň. Žil som iba z pocitu, že Pánov sľub sa nesmie spochybňovať. Samozrejme, že prichádzali rôzne pochybnosti a pocity, aké to celé bude a čo bude so mnou. Všetko to som sa ale snažil okamžite potlačiť. Vedel som, že ak by som začal pochybovať o Pánovom sľube, znamenalo by to zradiť ho a tá ťažoba by sa rovnala hriechu. A preto som si neustále rozkazoval nepremýšľať nad tým, ale strelnou modlitbou Ježišu, dôverujem ti všetko to zlé od seba odohnať.
Tip na knihu: 7 tajomstiev Božieho milosrdenstva
Na druhý deň som šiel na hematológiu. Na sprievodnom lístku od mojej obvodnej bolo napísané ťažká trombocytopénia. Sestrička na hematológii vzala vo dverách lístok so slovami, že ma objednajú na nejaký termín. Nijako ma to ale neprekvapilo, lebo vo vnútri ma živil silný pokoj. Viera v to, že sa Pán postará, mi dodávala prekvapivú silu do všetkého. A tak som na chodbe čakal, kým sa otvoria dvere a dostanem pozvánku na nejaký termín. Dvere však otvorila priamo doktorka a zavolala ma dovnútra. Prekvapila ju štylizácia ťažká trombocytopénia na výmennom lístku, a preto neváhala, neobjednala ma na žiadny budúci termín, ale hneď mi odobrala krv. Výsledky boli k dispozícii o 45 minút. Čas čakania som strávil pri Ježišovi v nemocničnej kaplnke. Ježišov dar pokoja som skutočne využil naplno a odovzdával som mu všetko to trápenie v dôvere. Napadlo mi pomodliť sa 12-ročnú modlitbu svätej Brigity. Zrazu som si uvedomil, že celá táto modlitba je rozjímaním o Ježišovej preliatej Krvi. A tak som ho prosil, aby svojou Krvou vyliečil tú moju. Netrvalo dlho a pri kľačadle sa v strede mojej modlitby objavil nemocničný kaplán, ktorý práve prišiel z oddelenia a niesol pri sebe Pána. A tak ma Pán obdaril úžasným darom – samým sebou – svojím Telom a Krvou. Chcel sa mi odovzdať, lebo túžil, aby som aj ja jemu odovzdal. Chcel, aby sme sa obaja zjednotili. Zabudol som úplne na všetko, čo sa okolo mňa odohrávalo, a moje oči sa naplnili slzami radosti, aký skvelý je Pán, ako všetko úžasne plánuje a časuje, akých ľudí posiela do môjho života a čo všetko iné zariaďuje, len aby splnil to, čo sľúbil.
Moje kroky smerovali teda opäť na hematológiu po výsledky. Len čo som došiel, otvorili sa dvere a v nich doktorka, ktorá ma zavolala dnu. Jej prvé slová boli: “S vami to bude krátke.” Na tvári sa mi vynoril úsmev, lebo tou vetou som pochopil veľa. Výsledky krvi boli úplne v norme. Z toho dlhého zoznamu hodnôt krvi, ktoré boli vytlačené na papieri, boli prekročené iba tri a aj to iba nepatrne. Ostatné boli úplne v poriadku. S obrovskou úľavou som neustále opakoval: “Chvála Bohu. Chvála Bohu. Chvála Bohu.”
Teraz už viem, že Boh dokáže použiť hocijaký problém, chorobu, rôzne situácie, len aby nám dokázal, ako veľmi nás miluje. Pri uvažovaní nad tým všetkým sa mi vynára kopec ďalších vecí. Pán ma nielenže uzdravil z choroby a strachu, ale posilnil moju vieru. Teraz už budem silnejšie stáť a čeliť problémom, než kedykoľvek predtým. Budem pamätať na všetko, čo mi urobil, a stavať sa k všetkému s väčšou dôverou. Teraz viem, že som “zdravší” nielen na tele, ale aj na duchu. S odstupom času vnímam, že ak môj duch nevládze dôverovať, jednoducho si racionálne rozkážem, že dôverovať budem a všetky negatívne myšlienky, ktoré si sami podsúvame alebo nám ich diabol podhadzuje, sa budem snažiť vytláčať z mysle jednoduchým: “Ježišu, dôverujem ti.” Ale nie iba jednoduchou vetou, ale skutočným odhodlaním.
Ak sa ti to zdá, priateľu, celé nemožné, ver aspoň tomu zázraku (skús si pozrieť Jn 10,37-38), lebo Ježiš ťa aj v tomto veľmi dobre pozná. A ak zažiješ zázrak dôvery, ver, že veta Ježišu, dôverujem ti ti bude znieť úplne inak. Ježišu, dôverujem ti.
Zdroj: Modlitba.sk
