Svätý Alojz Gonzaga neúnavne pracoval pre chorých v Ríme a staral sa o tých, ktorí zomierali na mor. Nie je prekvapením, že na mor napokon ochorel a vo veku 23 rokov zomrel. Na smrteľnej posteli napísal tento srdečný list svojej matke a ubezpečil ju tak o ciele svojho putovania. Je to krásny list a pripomína nám, že smrť hoci sa zdá byť smutná, je aj zdrojom veľkej radosti, ktorá trvá po celú večnosť.
Nech je útecha a milosť Ducha Svätého neustále s tebou, najčestnejšia žena. Tvoj list ma zastihol na ceste k mŕtvym. A tak sa teraz musím odhodlať konečne na cestu do neba a chváliť Boha na veky v krajine žijúcich. Vlastne som si myslel, že ešte predtým sa táto moja cesta ani nedokončí. Ak láska, ako hovorí svätý Pavol, znamená plakať s plačúcimi a radovať sa s radujúcimi, potom sa, drahá matka, budeš nesmierne radovať, že Boh mi vo svojej milosti a láske k tebe ukazuje cestu k skutočnému šťastiu a vždy ma uisťoval, že ho nikdy nestratím.
Boh ma volá k večnému odpočinku; jeho hlas z neba ma pozýva do nekonečnej blaženosti, ktorú som vo vlastnej slabosti hľadal, a sľubuje mi túto odmenu za slzy, ktoré tak málo prelievam.
A náš rozchod nebude dlho trvať; uvidíme sa opäť v nebi; budeme zjednotení s naším Spasiteľom; tam ho budeme chváliť srdcom i dušou, ospevovať jeho milosrdenstvo naveky a tešiť sa z večného šťastia. Berie nám to, čo nám kedysi zapožičal, lebo jeho zámerom je uložiť náš poklad bezpečnejšie na inom mieste a udeliť nám práve tie požehnania, ktoré sme si my sami vybrali.
Toto všetko píšem s jedinou túžbou, aby si ty a celá moja rodina mohli považovať môj odchod za radosť a priazeň a aby ste zvlášť skrze tvoje materské požehnanie urýchlili môj prechod cez tie vody, až kým sa nedostanem na breh, kam sa utiekajú všetky moje nádeje. Píšem ti o to radostnejšie, pretože nemám jasnejší spôsob vyjadrenia lásky a úcty, ktorú ti ako tvoj syn dlhujem. Alojz
Tip na knihu: Svätý Alojz Gonzága
