„Jozef nás svojím mlčaním pozýva, aby sme urobili miesto pre prítomnosť Slova, ktoré sa stalo telom, pre Ježiša,“ povedal pápež František.
Z audiencie pápeža Františka
Ticho sv. Jozefa
Drahí bratia a sestry, dobré ráno! Pokračujeme v sérii úvah o sv. Jozefa. Po predstavení prostredia, v ktorom žil, jeho úlohy v dejinách spásy a skutočnosti, že bol spravodlivým a manželom Panny Márie, by som sa dnes rád pozrel na ďalší dôležitý aspekt jeho charakteru – ticho.
A dnes veľmi často potrebujeme ticho. Ticho je dôležité. Napadá ma jeden verš z Knihy múdrosti, ktorý sa vtedy čítal ako ohlásenie Vianoc: „Keď všetko hlboko stíchlo, zostúpilo na zem tvoje všemohúce slovo“ (porov. 18, 14-15). Vo chvíli najväčšieho ticha sa Boh zjavil. Je dôležité myslieť na ticho v čase, keď sa zdá, že nemá žiadnu hodnotu.
Evanjeliá nezaznamenávajú žiadne slová Jozefa z Nazareta – nič nepovedal. To však neznamená, že bol zdržanlivý, pretože existuje hlbší dôvod. Jozef svojím mlčaním potvrdzuje to, čo sv. Augustín: „Hlasy ustávajú, keď vzrastá Slovo – Slovo, ktoré sa stalo človekom.“
Tip na knihu: Tebe sa zverujeme, svätý Jozef!
Prečo Jozef mlčí?
Do akej miery rastie Ježiš, rastie duchovný život, toľko ubúda slov. To, čo by sme mohli nazvať „papagájou rečou“ alebo rozprávaním ako papagáje, sa neustále zmenšuje. Sám Ján Krstiteľ, ktorý je „hlasom volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi“ (Mt 3, 3), hovorí o Slove: „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ (Jn 3,30).
To znamená, že On musí hovoriť a ja musím mlčať a Jozef nás svojím mlčaním pozýva, aby sme urobili miesto pre prítomnosť Slova, ktoré sa stalo telom, pre Ježiša.
Jozefovo mlčanie nie je nemé, je to ticho počúvajúce, ticho, ktoré odhaľuje jeho nádherné vnútro. „Jedno Slovo bolo vyslovené Otcom, ktorý je Jeho Syn, a On hovoril toto Slovo neustále vo večnom tichu; duša by to mala tiež v tichosti počúvať, “komentuje sv. Jána z Kríža [2].
Ježiš vyrastal v tejto „škole“ doma v Nazarete a denne čerpal príklady z Márie a Jozefa. Nečudo, že on sám bude vo svoj deň hľadať priestor ticha (porov. Mt 14, 23) a povzbudzovať svojich učeníkov, aby ho nasledovali, napr.: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu odpočiňte.“ (Mk 6,31).
Bojíme sa ticha?
Aké by to bolo krásne, keby každý z nás po vzore sv. Jozefa, dokázal znovu získať tento kontemplatívny rozmer života, ktorý sa otvára práve cez ticho. Všetci však z vlastnej skúsenosti vieme, že to nie je jednoduché. To ticho nás trochu desí, pretože vyžaduje, aby sme šli do seba a stretli sa s najpravdivejšou časťou nás samých. A veľa ľudí sa bojí ticha, musia rozprávať alebo počúvať rádio, televíziu… ale nevedia prijať ticho, lebo sa boja.
Filozof Pascal poznamenal, že „všetko nešťastie ľudí pochádza z jednej veci, to znamená, že nevedia, ako zostať v pokoji, v tichu. Drahí bratia a sestry, učme sa od sv. Jozefa, pestovať priestor ticha, kde sa môže objaviť ďalšie Slovo: Slovo Ducha Svätého, ktorý v nás prebýva.
Nie je ľahké rozpoznať tento hlas, ktorý je veľmi často zamieňaný s tisíckami zvukov obáv, pokušení, túžob a nádejí v nás. Bez tréningu, ktorý vychádza z praktizovania mlčania, sa však môže stať nezdravou aj naša reč. Namiesto toho, aby vynikla pravda, môže sa stať nebezpečnou zbraňou. Lebo naše slová sa môžu stať lichôtkami, chvastúnstvom, klamstvom, ohováraním a posudzovaním. Zo skúsenosti vieme, že – ako nám pripomína Kniha Sirachova – „mnohí padli ostrím meča, ale nie toľkí, ako čo zahynú pre jazyk.“ (28, 22).
Tip na knihu: Zasvätenie sa svätému Jozefovi
Zabíjanie jazykom
Ježiš to povedal jasne: kto zle hovorí o bratovi alebo sestre, kto ohovára blížneho, je vrah (porov. Mt 5, 21-22). Zabíja jazykom. Neveríme tomu, ale je to tak. Trochu sa nad tým zamyslime, keď sme zabíjali jazykom, hanbili by sme sa! Ale urobí nám to veľmi dobre.
Biblická múdrosť hovorí, že „život a smrť sú v moci jazyka, [ako] kto ho chce [používať], ten bude jesť jeho ovocie“ (Prísl 18,21). A sv. Apoštol Jakub vo svojom liste rozvádza túto starodávnu tému moci a uvádza skvelé príklady:
„Ak niekto nehreší rečou, je to dokonalý muž, ktorý dokáže udržať na uzde celé telo. […] Jazyk, aj keď je malý, má dôvod na veľkú chválu […] S jeho pomocou oslavujeme Boha Otca a používame ho na preklínanie ľudí, stvorených na Boží obraz. Z tých istých úst pochádza požehnanie a kliatba “(3, 2-10).
Dobro ticha
Preto sa musíme od Jozefa naučiť pestovať ticho: priestor vnútorného života našich dní, v ktorom dávame Duchu príležitosť, aby nás znovuzrodil, potešil a napravil. Nehovorím byť hlúpy, ale pestovať ticho. Nech sa každý pozrie do svojho srdca. Veľmi často, keď robíme nejakú prácu, keď ju dokončíme, hneď hľadáme mobil, aby sme robili niečo iné. Vždy sme takí a nepomáha to, vyzeráme povrchne.
S tichom rastie hĺbka srdca, ticho, ktoré nie je mutizmom, ako som povedal, ale dáva priestor pre múdrosť, premýšľanie a pre Ducha Svätého.
Niekedy sa bojíme ticha, ale nemali by sme sa báť. Ticho nám veľmi prospeje. Je to dobrota pre naše srdce, ktorá vylieči aj náš jazyk, slová a predovšetkým naše rozhodnutia.
Sv. Jozef spojil ticho s činom
Sv. Jozefa spojil ticho s činom. Nehovoril, ale predsa hovoril, a tak nám ukázal, čo raz povedal Ježiš svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, Pane!“ Vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7, 21). Keď hovoríme, potrebujeme ticho a plodné slová. Potrebné je ticho, poriadna reč a občas si zahryznúť do jazyka, čo nám prospeje, namiesto hlúpostí.
Zakončme modlitbou.
Modlitba na príhovor sv. Jozefa
Svätý Jozef, muž ticha,
ktorý v evanjeliu nevyslovil jediné slovo,
nauč nás vyhýbať sa zbytočným slovám,
znovu objaviť hodnotu budovania slov,
dodávajúcich odvahu, pokoj a podporu.
Zostaň blízko tých, ktorí trpia kvôli zraňujúcim slovám,
ako je ohováranie a posudzovanie
a pomôž nám vždy spájať slová s faktami.
Amen.
