Svätý Tomáš Akvinský nám ponúka päť liekov proti smútku, ktoré sa javia ako prekvapivo efektívne. (Summa Theologiae, I-II, q. 38). Ponúkame vám výňatok z konferencie Carla de Marchiho, vikára Opus Dei pre stredo-južné Taliansko.
Každý z nás prežíva smutné dni, keď nie sme schopní prekonať vnútornú strnulosť alebo depresiu, ktorá na nás tlačí, a sťažuje spolunažívanie s inými. Existujú ale spôsoby na prekonanie smútku a znovuzískanie nášho úsmevu? Svätý Tomáš Akvinský navrhuje päť liekov proti smútku, ktoré sa javia ako prekvapujúco účinné.
Doprajte si to, čo sa vám naozaj páči/čo vám chutí.
Je to, akoby slávny teológ už pred siedmimi storočiami intuitívne pochopil, že „čokoláda je antidepresívum“. Môže sa to zdať trochu materialistické, ale nikto nepoprie, že náročný deň sa môže dobre skončiť napríklad chutným pivom. Aj náš Pán sa s radosťou zúčastňoval na hostinách a pred svojím vzkriesením i po ňom sa tešil zo vznešených a dobrých vecí v živote. Jeden zo žalmov dokonca hovorí, že víno potešuje ľudské srdce (aj keď Biblia tiež jednoznačne odsudzuje opíjanie sa).
Poplačte si.
Svätý Tomáš hovorí, že zranenie bolí ešte viac, ak ju držíme v sebe, pretože duša je tým pádom zameraná viac naň. Ak jej však necháme voľný priebeh, duše ho dokáže rozptýliť smerom zvnútra von a dokáže tak smútok zmierniť. (I-II q. 38 a. 2).
Naša melanchólia sa zhoršuje, ak nedokážeme nájsť spôsob, ako dať priechod svojmu smútku. Plač je spôsob, ktorým duša uvoľňuje smútok, a nemusí ju až tak ochromiť. Ježiš tiež plakal. A pápež František uviedol, že „určité pravdy v živote je možné vidieť iba s očami očistenými slzami. Pozývame preto každého z vás položiť si otázku: Dokážem si poplakať?“
Zdieľajte svoj smútok s priateľom.
Renzov priateľ z Manzoniho veľkého románu „Zasnúbení“ sa ocitol vo svojom opustenom domove spustošenom morom a oplakával hrozný osud svojej rodiny, pričom povedal: „To, čo sa stalo, je hrozné. Niečo, o čom by som si nikdy nepomyslel, že sa dožijem, mi berie radosť do života. Ale rozprávať sa o týchto veciach s priateľom je veľká pomoc.“ To je niečo, čo musíme zažiť, aby sme tomu porozumeli. Keď sme smutní, máme tendenciu vidieť všetko v odtieňoch šedej. Veľmi účinným liekom je otvorenie srdca smerom k priateľovi. Niekedy stačí krátka správa alebo telefonát, aby sme náš pohľad opäť naplnili svetlom.
Tip na knihu: Svätý Tomáš Akvinský
Uvažujte o pravde.
Uvažovanie o „fulgor veritatis“, o ktorom hovorí svätý Augustín, nádhere pravdy v prírode alebo umeleckom diele či hudbe, môže byť účinným balzamom proti smútku. Istý literárny kritik niekoľko dní po smrti drahého priateľa mal vystúpiť na konferencii na tému dobrodružstva v dielach Tolkiena. Na úvod povedal: „Hovoriť o krásnych veciach ľuďom, ktorí sa o ne zaujímajú, je pre mňa skutočnou útechou…“
Kúpte sa a spite.
Piatym prostriedok boja proti smútku je možno niečo, čo by sme od stredovekého mysliteľa neočakávali. Teológ hovorí, že úžasným liekom proti smútku je kúpeľ a spánok. Aj podľa hlbokého kresťanského pohľadu sa na zmiernenie duchovnej choroby človek musí niekedy uchýliť k telesným prostriedkom. Odkedy sa Boh stal človekom a prijal telo, oddelenie medzi hmotou a duchom bolo prekonané. Rozšírenou chybou je, že kresťanstvo je založené na protiklade medzi dušou a telom a často sa tento názor považuje za bremeno či prekážku pre duchovný život. Ale správny pohľad na kresťanský humanizmus je, že ľudská osoba (telo i duša) je úplne „zduchovnená“ hľadaním spojenia s Bohom. „Nikto si nemyslí, že je čudné vyhľadať lekára, ktorý sa stará o telo tak ako sprievodca pri duchovných chorobách,“ hovorí sv. Tomáš Morus. “Telo a duša sú tak úzko spojené, že spolu tvoria jedinú osobu, a preto môže byť niekedy jediná choroba z nich chorobou oboch.”
Preto ak sa dostanete do kontaktu s fyzickou chorobou, čo najskôr choďte na spoveď a vyhľadajte dobrého duchovného lekára pre zdravie svojej duše. Rovnako pri niektorých chorobách duše by mal človek ísť okrem duchovného lekára aj k lekárovi, ktorý sa stará o telo.“
il. obr.: Unsplash
