Uvažujúc o lesoch, ktoré videla zo svojho „väzenia“ prišla na to, že musí existovať prvá príčina.
Svätá Barbora sa narodila niekedy v polovici 3. storočia v Heliopolise, meste, ktoré by dnes ležalo niekde v Libanone. Barborin pohanský otec bol bohatý a vplyvný muž menom Dioskoros. Ako Barbora rástla, bola čoraz krajšia. Keď jej zomrela mama, jej otec sa na Barboru fixoval a začal sa jej venovať čoraz viac, no veľmi panovačne. Rozhodol sa ju ukryť pred každým, kto ju doteraz nepoznal.
Dioskoros postavil pre svoju dcéru vežu v ktorej ju uväznil a mohli ju vidieť len jej pohanskí učitelia a služobníci. Barbora mala výhľad na okolité lesy a hľadela na kvety na lúkach a tečúce potoky. Začala sa pýtať, odkiaľ sa vzali. Jej uvažovanie jej pomohlo uvedomiť si, že pre takýto poriadok a krásu musí existovať prvá príčina.
Z toho vyplýva, že Barborine uvažovanie ju priviedlo k tomu, že si uvedomila, že modly, ktoré jej otec a pohania uctievali, sú bez duše a nemajú žiadnu moc. Vedela, že tieto „veci“ nemohli vytvoriť svet, ktorý mohla vidieť. Narástla v nej túžba spoznať skutočného Stvoriteľa sveta. Rozhodla sa stráviť svoj život v stave panenstva a nájsť tohto Stvoriteľa.
No zvesť o ukrytej krásnej mladej žene sa rozniesla po meste a mnohí ju prišli požiadať o ruku. Jej otec chcel, aby sa vydala za niekoho, koho si vybral. Prosila ho, aby ju nechal žiť jej vlastný život, a povedala mu, že jeho vytrvalosť v panovačnosti ich rozdelí. Dioskoros nepočúval. Ale rozhodol sa, že to, že ju držal zamknutú vo veži, mohlo spôsobiť, že odmietla iný životný štýl. Dal jej povolenie opustiť vežu a dal jej slobodu vybrať si priateľov. Barbora zamierila do mesta a stretla niekoľko mladých dievčat. Tieto dievčatá ju učili o Bohu a stvorení a Najsvätejšej Trojici. Čoskoro potom (a mnohí veria, že to bol zvláštny zázrak Božej milosti) prišiel do Heliopolu kňaz z Alexandrie preoblečený za obchodníka. S Barborou trávil čas a učil ju o kresťanskej viere. Čoskoro bola pokrstená a potom sa kňaz vrátil do svojej krajiny.
Tip na knihu: 14 svätých pomocníkov
Dioskoros chcel svoju dcéru späť domov, a tak sa rozhodol postaviť jej krásny vlastný dom s obrovským kúpeľným domom. Nariadil, aby kúpeľný dom mal dve okná, ale Barbora požiadala robotníkov, aby dali tri. Chcela, aby predstavovali Najsvätejšiu Trojicu. Do mramorovej steny pri oknách vytesala aj kríž. Jej otec bol nahnevaný na pridanie okna, a keď Barbora vysvetlila, prečo to urobila a ako sa stala kresťankou, ktorá verí v Trojjediného Boha, Dioskoros sa rozzúril. Schytil svoj meč a chystal sa ju ním udrieť, no podarilo sa jej utiecť.
Prenasledoval ju, ale ona sa dostala na kopec s malou jaskyňou a schovala sa vo vnútri. Otec ju neúprosne stopoval, našiel a vytiahol z jaskyne. Podľa legendárneho rozprávania, zatiaľ čo otec pre ňu chystal kruté muky, ona rozjímala o umučení Krista a čerpala tak silu, aby pre neho dokázala zniesť všetko. Otec si v hneve vraj prizval sudcu Marciana a Barboru, ktorá sa k chystaným mukám stavala hrdinsky, dal kruto zbičovať. Barbora však myslela na Kristovo bičovanie a to svoje vraj vnímala ako hladenie pávími perami. Druhého dňa jej nepriateľov prekvapilo, že rany po bičovaní z jej tela zmizli. Odmietali však uznať Kristovu liečivú moc, ktorú Barbora dosvedčovala a vykladali to ako znamenie pohanských bohov, chcejúc od nej, aby im za to preukázala vďačnosť. Jej snaha presvedčiť ich o opaku v nich vyvolala len väčšiu zúrivosť. Medzi popisované muky, ktorými ju chceli od viery odvrátiť, je uvádzané drásanie železnými hrebeňmi, pálenie bokov, tlčenie do hlavy, z ktorej jej chceli Krista vymlátiť aj odrezanie pŕs. Posledným Marciánovým rozhodnutím bolo, že je nutné useknúť Barbore hlavu. Vliekli ju znetvorenú mestom k popravisku, snáď aby ostatných odradili od viery v pravého Boha. Kazila im to však statočnosť Barbory a anjel, ktorý nahé Barborino krvácajúce telo zahalil bielym odevom. Keď dorazili na miesto, kata nepotrebovali, pretože otec bol rozhodnutý jeho prácu vykonať sám. Legenda v závere hovorí o tom, že keď svoju dcéru sťal mečom, bol sám zabitý bleskom.
Keďže svätá Barbora zomrela koncom tretieho storočia, veľa z toho, čo o nej vieme, pochádza z knihy s názvom Zlatá legenda (Legenda Sanctorum), ktorú napísal a zostavil Jacobus de Varagine. Jeho práca bola primárnym zdrojom na získavanie informácií o mnohých svätých a využívala sa až do protestantskej reformácie, keď sa v teológii presadilo „nové učenie“.
Svätá Barbora patrí medzi tých, ktorých nazývame štrnástimi svätými pomocníkmi a hľadáme jej ochranu pred bleskom, ohňom a výbuchom. Jej sviatok je 4. december.
Modlitba k sv. Barbore
Ó, svätá Barbora, ty, ktorá si otvorila svoju myseľ svetlu viery skrze rozum, modli sa, aby moja myseľ a srdce boli vždy otvorené pravde a nech ju môžem prijať celou silou svojej duše. Získaj pre mňa milosť vytrvať vo všetkých skúškach. Pros svojho a môjho Božského Spasiteľa, aby ma ochránil pred nebezpečenstvami, ktoré na mňa doliehajú. Verný Ježišu, ty, ktorý si Pravda, prikry ma svojou ochranou, ako si prikryl svoju milovanú služobnicu Barboru. Amen.
Svätá Barbora, prosím, oroduj za nás.
