Smrteľné hriechy sú činy, ktorými sa človek vzďaľuje od Boha, závislosti, ktoré si človek nechce pripustiť a napraviť. Pán svojím veľkým milosrdenstvom k ľudskej rase odpúšťa smrteľné hriechy, ak vidí úprimné pokánie a pevný úmysel zmeniť závislosti. Duchovnú spásu môžete získať spoveďou.
Slovo „hriech“ má grécke korene a v preklade znie ako chyba, nesprávny krok, nedopatrenie. Spáchanie hriechu – odchýlka od skutočného ľudského osudu, má za následok chorobný stav duše, ktorý vedie k jej zničeniu a smrteľnej chorobe. V modernom svete sú hriechy človeka vykreslené ako zakázaný, ale atraktívny spôsob vyjadrovania osobnosti, ktorý narúša skutočnú podstatu pojmu „hriech“ – čin, po ktorom je duša ochromená a vyžaduje uzdravenie – spoveď.
Znaky ťažkého hriechu
Aby hriech mohol byť klasifikovaný ako ťažký, musí spĺňať tieto tri podmienky:
- Musí byť spáchaný vo veľkej veci – teda vážne sa prieči prikázaniu čo do matérie i do formy.
- Musí byť spáchaný vedome – vyžaduje sa plné vedomie. Ak niekto koná v neúplnej vedomosti, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
- Musí byť spáchaný dobrovoľne – vyžaduje sa aj plná dobrovoľnosť. Ak niekto nekoná úplne dobrovoľne, nemožno jeho hriech klasifikovať ako ťažký.
Tresty za ťažké hriechy
Hoci vina za ťažký hriech pominie pri Sviatosti zmierenia, trest za hriechy ostávajú aj naďalej. Trest za spáchané hriechy sa dá zrušiť, alebo aspoň znížiť prostredníctvom čiastočných, alebo úplných odpustkov. V prípade, že človek zomrie v stave trestov za hriechy, jeho duša sa dostáva do očistca, kde zotrváva až do úplného zmazania všetkých trestov za hriechy.
Ťažké a ešte ťažšie hriechy
V latinskej cirkvi prakticky neexistuje „ťažší a ľahší“ ťažký hriech. Všetky ťažké hriechy v sebe nesú rovnakú „pohromu“ pre ľudskú dušu a líšia sa len rozdielnym trestom za hriech. Z tohto hľadiska ťažký hriech – nedodržať bezmäsitý pôst v piatok, má rovnaké zničujúce následky pre dušu, ako napr. vražda. Z morálneho hľadiska sa však ťažké hriechy od seba líšia.
Tip na knihu: 7 tajomstiev svätej spovede
Typy ťažkých hriechov
a) Donebavolajúce hriechy
Názov (do neba volajúce hriechy) pochádza z „krvi“ ľudí, ktorá doslova „kričí k nebu o pomstu“. Tento názov pochádza z knihy Genezis (Gn 4: 10b,11) – „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk!“. Ide o obzvlášť morálne ťažké hriechy proti ľudskosti, ktoré, v negatívnom slova zmysle, vynikajú svojou zákernosťou nad ostatnými hriechmi. Katechizmus katolíckej cirkvi pripomína katechetickú tradíciu v článku 1867.
- Úmyselná vražda (tu patrí aj samovražda aj interrupcia, krv Ábela, Gn 4,10)
- Sodomia (hriech Sodomčanov, Gn 18,20)
- Utláčanie ľudu (Ex 3,7-10)
- Sužovanie vdov a sirôt (Ex 22,20-22)
- Zadržiavanie, alebo skracovanie zaslúženej mzdy (lebo mzda pochádza zo spravodlivosti, nie z milosti, Dt 24,14-15, Jak 5,4)
b) Hriechy proti Duchu Svätému
Ide o neodpustiteľné hriechy, ktorých názov pochádza z Evanjelia podľa Matúša (Mt 12: 32): „A kto by povedal slovo proti Synovi človeka, odpustí sa mu; ale kto by hovoril proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku ani v budúcom.“ Tieto hriechy sú neodpustiteľné z toho dôvodu, že človek, ktorý pácha takéto hriechy, odpustenie nechce a odmieta ho. Bráni Bohu, aby mu odpustil. Keď si po čase uvedomí svoje previnenie a hriech vyzná v sv. spovedi, odpustí sa mu.
- Opovážlivo sa spoliehať na Božie milosrdenstvo (Hrešiť s vedomím, že „Boh mi aj tak odpustí“)
- Zúfať napriek Božiemu milosrdenstvu („Mne už ani Boh nemôže odpustiť“)
- Odporovať poznanej zjavenej pravde (človek neprijíma kresťanskú náuku v plnosti, ale selektuje len to, čo mu vyhovuje, niektoré zlé skutky nepokladá za hriech)
- Závidieť blížnemu Božiu milosť
- Zatvrdzovať si srdce voči Spasiteľovmu napomenutiu (napr. veľkňaz Kajfáš, ktorý nechcel uveriť vo zmŕtvychvstanie, napriek nepopierateľným dôkazom)
- Zotrvávať tvrdošijne v nekajúcnosti
c) 7 hlavných hriechov
Názov týchto hriechov (sedem hlavných hriechov) nepochádza z toho, že by boli „najhoršie“, najťažšie ale z toho, že vznikajú v hlave a sú teda začiatočnou bránou pre iné, horšie hriechy. V latinčine sa hlava nazýva caput preto sa v iných jazykoch nazývajú kapitálne hriechy.
- Pýcha (lat. superbia)
- Lakomstvo (lat. avaritia)
- Smilstvo (lat. luxuria)
- Závisť (lat. invidia)
- Obžerstvo (lat. gula)
- Hnev (lat. ira)
- Lenivosť (lat. acedia)
d) Cudzie hriechy
Cudzie hriechy sú v katolíckej tradícii hriechy, ktoré človek nespácha priamo, ale prostredníctvom iných ľudí.
- Dávať iným radu na hriech
- Povzbudzovať iných na hriech
- Iným kázať hrešiť
- Súhlasiť s hriechom iných
- Pomáhať pri hriechu iných
- Mlčať pri hriechu iných
- Zastávať hriechy iných
- Netrestať hriechy iných
- Chváliť hriechy iných
Tip na knihu: Michal Zamkovský: Spovedal som Slovensko
Príklady ťažkých hriechov, ak sú spáchané pri plnom vedomí a plne dobrovoľne
- Neúčasť na liturgií v Nedeľu, alebo prikázaný sviatok
- Nedodržanie predpísaného pôstu
- Sexuálny styk mimo platného manželstva
- Zanedbávanie povinnej výživy a výchovy
- Nepotrebná, alebo krivá prísaha, alebo prísaha na vykonanie zlého skutku
- Nedodržanie sľubu
- Vyvolávanie duchov, vyvolávanie Satana, návštevy seáns, veštiarni, numerológov, astrológov
- Krádež vyššej hodnoty
- Interupcia, eutanázia
- Sexuálne zvrátenosti – pedofílne a zoofílne skutky
- Svätokrádež (zamlčanie hriechu v sv. spovedi, prijmanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu)
- Užívanie drog, aj legálnych (závažnosť hriechu klesá vzhľadom na závislosť, pretože tu už nemôžeme hovoriť o plnej dobrovoľnosti)
- Krivá výpoveď na súde vo vážnej veci
- Konkubinát (spolužitie dvoch osôb opačného pohlavia bez sviatosti manželstva)
